In Chinese medicine, endocrinology is mainly responsible for diabetes, obesity, gout, osteoporosis, lipid metabolic disorder and, pituitary, adrenal gland and gonad and thyroid parathyroid disease clinical diagnosis and treatment.So we can know that the endocrine system really plays a very important role in our body.After using the Slovakia quantum resonance magnetic analyzer,you'll get the reports.Today we bring you the quantum magnetic resonance analyzer Slovakia endocrine analysis report.
| (Endokrinny syst¨¦m) Analytick¨¦ hl¨˘senie |
|
| Meno:melon |
Pohlavie:?ena |
Vek:24 |
| Postava:?tandardn¨˘ telesn¨˘ hmotnos?(163cm,52kg) |
?as testovania:2012-10-13 17:27 |
|
|
| Skuto?n¨¦ vysledky testovania |
| Polo?ka testovania |
Norm¨˘lny rozsah |
Skuto?n¨˘ hodnota merania |
Vysledok testovania |
| Index sekr¨¦cie ?t¨Ştnej ??azy |
2,954 - 5,543 |
4.559 |
Norm¨˘lna(-) |
| Index sekr¨¦cie parathorm¨®nu |
2,845 - 4,017 |
1.978 |
Mierne patologick¨˘(+) |
| Index nadobli?iek |
2,412 - 2,974 |
1.999 |
Mierne patologick¨˘(+) |
| Index sekr¨¦cie hypofyzy |
2,163 - 7,34 |
2.756 |
Norm¨˘lna(-) |
| Index sekr¨¦cie epifyzy |
3,210 - 6,854 |
6.647 |
Norm¨˘lna(-) |
| Index sekr¨¦cie ??azy tymusu |
2,967 - 3,528 |
2.429 |
Mierne patologick¨˘(+) |
| Index sekr¨¦cie ?liaz |
2,204 - 2,819 |
1.803 |
Mierne patologick¨˘(+) |
| Referen?ny ?tandard: |
- Norm¨˘lna + Mierne patologick¨˘ ++ Stredne patologick¨˘ +++ Z¨˘va?ne patologick¨˘ |
| |
| Index sekr¨¦cie ?t¨Ştnej ??azy: |
2,954-5,543(-) |
1,864-2,954(+) |
| |
0,514-1,864(++) |
<0,514(+++) |
| |
| Index sekr¨¦cie parathorm¨®nu: |
2,845-4,017(-) |
1,932-2,845(+) |
| |
1,134-1,932(++) |
<1,134(+++) |
| |
| Index nadobli?iek: |
2,412-2,974(-) |
1,976-2,412(+) |
| |
1,433-1,976(++) |
<1,433(+++) |
| |
| Index sekr¨¦cie hypofyzy: |
2,163-7,34(-) |
1,309-2,163(+) |
| |
0,641-1,309(++) |
<0,641(+++) |
| |
| Index sekr¨¦cie epifyzy: |
3,210-6,854(-) |
2,187-3,210(+) |
| |
0,966-2,187(++) |
<0,966(+++) |
| |
| Index sekr¨¦cie ??azy tymusu: |
2,967-3,528(-) |
2,318-2,967(+) |
| |
1,647-2,318(++) |
<1,647(+++) |
| |
| Index sekr¨¦cie ?liaz: |
2,204-2,819(-) |
1,717-2,204(+) |
| |
1,028-1,717(++) |
<1,028(+++) |
| |
| Index sekr¨¦cie ?t¨Ştnej ??azy: |
| ?t¨Ştna ??aza je d?le?ity org¨˘n endokrinn¨¦ho syst¨¦mu. Existuje jasny rozdiel medzi ?t¨Ştnou ??azou a inymi telesnymi syst¨¦mami (ako napr¨Şklad respira?ny syst¨¦m, at?.), ale je v tesnom kontakte s nervovym syst¨¦mom a navz¨˘jom na seba p?sobia ako dva zn¨˘me hlavn¨¦ biologick¨¦ informa?n¨¦ syst¨¦my. Bez ich tesnej vz¨˘jomnej spolupr¨˘ce nie je mo?n¨¦ udr?a? vn¨˛torn¨¦ prostredie tela relat¨Şvne stabiln¨¦. Endokrinny syst¨¦m, vr¨˘tane mnohych ?liaz po stimul¨˘cii endokrinnych ?liaz pr¨Şslu?nym nervom, dok¨˘?e prostredn¨Şctvom niektorych z tychto endokrinnych buniek uvo?¨ľova? ¨˛?inn¨¦ chemik¨˘lie. Chemik¨˘lie sa posielaj¨˛ pr¨Şslu?n¨¦mu org¨˘nu cirkul¨˘ciou krvi a hraj¨˛ svoju ¨˛lohu pri regul¨˘cii funkcie org¨˘nu. T¨˘to vysoko ¨˛?inn¨˘ chemik¨˘lia sa nazyva horm¨®n. ?t¨Ştna ??aza je najv???ou endokrinnou ??azou ?udsk¨¦ho endokrinn¨¦ho syst¨¦mu. Po nervovej stimul¨˘cii dok¨˘?e vylu?ova? tyreoidn¨¦ horm¨®ny a tieto horm¨®ny maj¨˛ fyziologicky ¨˛?inok po zaslan¨Ş pr¨Şslu?n¨¦mu org¨˘nu v ?udskom tele. |
| Index sekr¨¦cie parathorm¨®nu: |
| Hlavnou funkciou PTH je ovplyv¨ľova? metabolizmus v¨˘pnika a fosforu, mobilizuj¨˛c v¨˘pnik z kost¨Ş za ¨˛?elom zvy?enia koncentr¨˘cie v¨˘pnika v krvi, pri?om s¨˛?asne ¨˛?inkuje v ?reve a ren¨˘lnych tubuloch, a tym zvy?uje absorpciu v¨˘pnika, aby sa udr?ala stabilita v¨˘pnika. Ak je vylu?ovanie parathorm¨®nu n¨Şzke, koncentr¨˘cia v¨˘pnika poklesne, objav¨Ş sa tetania. V pr¨Şpade hypertyre¨®zy je kos? n¨˘chyln¨˘ na zlomeniny, sp?soben¨¦ pravdepodobne exces¨Şvnou absorpciou. Dysfunkcia pr¨Ş?titnych teliesok m??e sp?sobi? poruchy pomeru v¨˘pnika a fosforu v krvi. |
| Index nadobli?iek: |
| Dre¨ľ nadobli?iek je ?as?ou vn¨˛tornej sekr¨¦cie adrenal¨Şnu a noradrenal¨Şnu. Zvy?en¨¦ uvo?¨ľovanie stresovych horm¨®nov m??e pom?c? zvy?i? krvny tlak, srdcov¨˛ frekvenciu, zvy?i? krvn¨˛ gluk¨®zu, mobilizova? rezervn¨¦ l¨˘tky v tele, pripravi? sa na boj s vonkaj?¨Şm prostred¨Şm. Preto s¨˛ nadobli?ky ve?mi d?le?itou ??azou v tele. V?etka ich ?innos? je ovl¨˘dan¨˘ nervovym centrom hypofyzy a je jemne vyladen¨˘. Napr¨Şklad sekr¨¦cia aldoster¨®nu je regulovan¨˘ obli?kovym ren¨Şnom, sekr¨¦cia kortizolu a androg¨¦nu je regulovan¨˘ ACTH z hypofyzy. Epinefr¨Şn (adrenal¨Şn) a norepinefr¨Şn (noradrenal¨Şn) s¨˛ regulovan¨¦ sympatickym nervovym syst¨¦mom. |
| Index sekr¨¦cie hypofyzy: |
| Hypofyza je najd?le?itej?ou ?udskou ??azou a m¨˘ dve ?asti: subfront¨˘lny a posteri¨®rny (zadny) lalok (lobus). Vylu?uje horm¨®ny ako napr¨Şklad rastovy horm¨®n, tyreotropny horm¨®n, adrenokortikotropny horm¨®n, gonadotrop¨Şn, oxytoc¨Şn, prolakt¨Şn, horm¨®n stimuluj¨˛ci ?ierne bunky, at?. a dok¨˘?e skladova? antidiureticky horm¨®n vylu?ovany v hypotalame. Tieto horm¨®ny hraj¨˛ d?le?it¨˛ ¨˛lohu v metabolizme, pri raste, vyvoji a reprodukcii, at?. |
| Index sekr¨¦cie epifyzy: |
| Bunky epifyzy s¨˛ ovl¨˘dan¨¦ sympatickymi postgangliovymi vl¨˘knami z cervik¨˘lneho ganglia. Sympatick¨˘ stimul¨˘cia m??e podporova? synt¨¦zu a sekr¨¦ciu melaton¨Şnu v epifyze. Vylu?ovanie epifyzy je tesne spojen¨¦ so svetlom, epifyza sa zmen?uje pri neprestajnom osvetlen¨Ş, ktor¨¦ inhibuje sekr¨¦ciu buniek epifyzy a na druhej strane tma hr¨˘ pri sekr¨¦cii epifyzy katalytick¨˛ ¨˛lohu. Ke??e sekr¨¦cia a synt¨¦za melaton¨Şnu je regulovan¨˘ svetlom a tmou, sekr¨¦cia vykazuje cirkadi¨˘lny rytmus. V ?udskej plazme je jeho sekr¨¦cia najni??ia na obed a najvy??ia o polnoci. Okrem toho je jeho sekr¨¦cia tesne spojen¨˘ so sexu¨˘lnym cyklom zvierat a ?ud¨Ş, ako aj men?trua?nym cyklom u ?ien. Epifyza uvo?¨ľuje [?asovy sign¨˘l] do centr¨˘lneho nervov¨¦ho syst¨¦mu prostredn¨Şctvom cyklu sekr¨¦cie melaton¨Şnu, a takto ovplyv¨ľuje biologick¨¦ ¨˛?inky ?asu na telo, ako napr¨Şklad sp¨˘nok a preb¨˛dzanie, obzvl¨˘?? cyklick¨˛ ?innos? osi hypotalamus-hypofyza-gon¨˘dy. |
| Index sekr¨¦cie ??azy tymusu: |
| Tymus je lymfoidny org¨˘n s endokrinnou funkciou. Tymus sa vyvojovo zv???uje v novorodeneckom obdob¨Ş a v rannom detstve. Po dosiahnut¨Ş sexu¨˘lnej zrelosti sa postupne zmen?uje a degraduje. Tymus je rozdeleny na ?avy a pravy lalok, je asymetricky a u dospel¨¦ho tymus v¨˘?i pribli?ne 25 a? 40 gramov, je ?erveno-sivej farby, m?kky a umiestneny z v???ej ?asti v prednom mediast¨Şne. Tymus je hematopoetickym org¨˘nom v embryon¨˘lnom ?t¨˘diu a v dospelosti tvor¨Ş lymfocyty, plazmatick¨¦ bunky a myeloidn¨¦ bunky. Retikul¨˘rne epiteli¨˘lne bunky tymusu vylu?uj¨˛ thymoz¨Şn a ten dok¨˘?e podporova? produkciu a dozrievanie T buniek s imunitnou funkciou a dok¨˘?e aj inhibova? synt¨¦zu a uvo?¨ľovanie acetylchol¨Şnu z termin¨˘lnych ?ast¨Ş motorickych nervov. Ke? sa objav¨Ş thym¨®m, thymoz¨Şn sa zvy?i a to by mohlo vies? k ochoreniu masthenia gravis, ?o je ohrozuj¨˛ce neuromuskul¨˘rne ochorenie. |
| Index sekr¨¦cie ?liaz: |
Oznacuje hlavne mu?sk¨¦ gon¨˘dy - semenn¨Şky (testis) a ov¨˘ri¨˘ (vajecn¨Şky) u ?ien.
Semenn¨Şky vylucuj¨˛ mu?sky horm¨®n testoster¨®n, ktor¨¦ho hlavnou funkciou je podporovat vyvoj gon¨˘d a ich n¨˘slednej ?trukt¨˛ry a vyzor pohlavnych znakov, ale podporuje aj synt¨¦zu bielkov¨Şn.
Vajecn¨Şky vylucuj¨˛ folikulostimulacny horm¨®n, progester¨®n, relax¨Şn a mu?sk¨¦ horm¨®ny.
Jeho funkcie s¨˛:
(1) Stimulovat endometri¨˘lnu prolifer¨˘ciu za ¨˛celom zhrubnutia maternice, zv?c?enia prsn¨Şkov a rozvoj ?enskych pohlavnych znakov a tak podobne.
(2) Podporovat prolifer¨˘ciu maternicov¨¦ho epitelu a maternice a udr?iavat telesn¨˛ vodu, sod¨Şk, v¨˘pnik a zni?ovat krvny cukor, zvy?ovat telesn¨˛ teplotu.
(3) Podporovat uvolnenie cervixu a v?zu symphysis pubica kv?li ulahceniu p?rodu.
(4) Umo?nit ?en¨˘m vyvin¨˛t maskul¨Şnne pohlavn¨¦ znaky, atd. |
| |
| Vysledky vy?etren¨Ş sl¨˛?ia len ako referencia a nie s¨˛ ur?en¨¦ na diagnostick¨¦ z¨˘very. |
